reklama

Ryžový nákyp, Bach a Odysseia

Tak sa mi napodiv podaril ryžový nákyp. Keď nerátam mlieko, čo vykypelo a vanilkový cukor, čo sa nekúpil. A aby nebolo v byte smutnoticho, tak som pustil kúsok hudby na stroji, ktory mi moje slniečko donieslo do kuchyne. Vivaldi a podobný barok, čo nám pripomenulo, že som chcel pustiť ktorúsi Bachovu skladbu. Air on the G string. Ako sa to vlastne prekladá?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Ária na strune G?
Vzduch na G strune?
Mne sa páči "Vánok na strune G".
Alebo Vetrík na strune G.
Alebo vzdušný vlas, čo preletí nám ponad hlavu, zmladenej duše prez dúbravu ... na strune G ;-), (s pomocou P.O.H).

Tak som teda pustil vzdušný vlas na strune G a za tým Ave Maria zase od Veľkého Bacha a potom klasickú Toccatu a Fugu.
Na organe.
Zatiaľ čo moje dieťa si sušilo vlasy a chystalo sa na akúsi opekačku.

- Pekné, - povedalo dieťa na Air na strune G.
- Aj to je známe, - povedalo na Ave Maria.
- Však? Aj mne sa to páči. Ale na Bachovi sa mi páčia hlavne tie nízke basové tóny, - hovorím ja.
- Mne sa tie nepáčia.
- Hm, škoda, - zase ten rozdiel medzi mužmi a ženami. Basy sa skôr páčia mužom. Ako Ozzy, Rammstein alebo teraz Veľký Johann Sebastian.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

- Vieš, - pokračujem, zatiaľ čo si dieťa rozčesáva schnúce vlasy, - na Bachovi ma nadchýňajú ani nie tak hlboké basy, ale to, ako aj s ich pomocou skladá tie svoje zložité veci. Ani nie tak ten Air alebo spievanú Ave Mariu - ale tie jeho fúgy.

A popisujem, že je tam nejaký nástup hudobného motívu, potom skladba mohutnie a zoslabne a ty si myslíš, že skončí, a že to bolo fakt dobré.
A pritom to je len nástup na hlavnú stavbu - hrá jeden melodický motív a do toho hrá iný odlišný motív a potom sa spoja, zmohutnie to do výšky, klesne do hlbokých tónov ako keď sa stavba chrámu alebo tvojho života rozsype, potom sa znovu vznesie do výšky ako keď sa prekoná ťažké obdobie. Neskončí to však happyendom ale čímsi iným, zmesou víťazstiev aj prehier - a keď hudba doznieva, mám pocit, akoby som stál pred chrámom, ktorého história sa mi na chvíľu zjavila pred očami - alebo pred svojím životom, ktorý sa mi zdá byť rovnako zložitý ako táto hudba - a neviem čo povedať, len naplnený úžasom vnímam chrám, podobnosť so životom a všetkým, na čo niet slov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A viem, že ma dieťa nevníma, aj keď ohľaduplne nehovorí nič. A keď odíde, pustím si znova Toccatu, ale teraz tak, ako treba - dva repráky položím na stôl, hlavu položím medzi ne a nechám tóny naplno pôsobiť - lebo klasika - čo sa dá robiť - potrebuje hlasitosť a sústredenie sa na hudbu.

A tak teraz si púšťam organovú skladbu prepísanú veľkým dirigentom Stokowskim do skladby pre symfonický orchester.

Najprv Toccatu a potom Passacagliu a fúgu c mol, ktorej som prišiel na chuť, keď mi Toccata trochu zovšednela. Zložitá Bachova stavba spestrená farbami huslí, violončel a hlavne BÁS - tie sú fakt úchvatné - jemné zvuky harfy a PRÁSKNUTIA tympánov a to všetko pekne rozložené v priestore. A nehrá to samoúčelne - každý hráč sa podieľa na veľkolepej stavbe čohosi, čo sa ťažko popisuje slovami. A keď to doznie, ostávam v nadšenom úžase s pocitom: Tak toto je pre mňa vrchol hudby na tejto planéte.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A zapínam si ICQ, aby som napísal niečo druhému dieťaťu odcestovanému do ďalekého sveta - ale nie je tam, a tak jej aspoň nechávam v offline zopár slov o úspechu s ryžovým nákypom a o nadšení z Bacha.

Aj keď pravda, ani ona z Bachových Bás asi unesená nie je. A vôbec, ťažko natrafiť na niekoho, komu by sa toto páčilo nejako podobne. Vlastne som doteraz nenašiel žiadnu takú stokowsko-bachovsky spriaznenú dušu, ani medzi kamarátmi, ktorí pohadzujú hlavami pri trebárs basovom Ozzy Osbournovi.

Čo mi pripomína, že Bach vo svojej dobe vlastne ani nebol nejako zvlášť obľúbený skladateľ - ale teraz MA aj NAPADÁ (pre pochybujúcich: je to spisovný tvar :-) prečo to asi bolo - Bach skladal príliš komplikovanú hudbu. Niečo ako dnešné menšinové žánre. Ale pritom tá jeho menšinovosť neplynula z jeho slabých znalostí hudby alebo malého talentu - skôr naopak: svojej "menšinovej" hudbe sa venoval poriadne, priam ju skúmal a vedel nielen profesionálne skladať, ale aj cítiť tak, že to pôsobí dodnes na poslucháča ako naozajstné a hlboké umenie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Až tak, že pár kúskov pána Bacha v prevedení od pána Stokowského je napríklad pre mňa NAJ hudba, akú som kedy počul.

A ako si tak pozerám, čo na internete píšu o fúgach a o prepisoch toccaty, nachádzam použitie Bachovej hudby vo filme (napr. Disneyho film Fantasia z roku 1940), ktorý je zaradený do stovky najlepších amerických filmov a toto už asi zaujme aj moje svetotúlavé dieťa zaťažené na filmy.
A tak dieťaťu posielam odkaz na zoznam
http://en.wikipedia.org/wiki/AFI%27s_100_Years..._100_Movies
a potom ešte http://en.wikipedia.org/wiki/Films_considered_the_greatest_ever
a pritom rozmýšľam - nemal by som si aj ja pozrieť nejaké filmy zo zoznamu najlepších filmov?

Ale hneď sa zastavím - sa spamätaj? Načo sú mi filmy. Filmy mi len obvykle gumujú myšlienky. A aj keď si spomeniem na najlepšie z "mojich" filmov (Postřižiny, čiastočne Forrest Gump alebo krutá Balada o Narayame), zďaleka žiadny film na mňa nerobí taký dojem, ako niektoré knihy. Ako napríklad zopár kníh napísaných pred vyše 2000 rokmi.

Tak je, mal by som sa vrátiť radšej k tým.
Aj tak som chcel niečo pre potechu duše - a na to sú najlepšie knihy o krásne a o podstate vecí.

A zhodou okolností, práve pri nákype dieťa hovorilo, že by chcela prečítať Homéra.
K tomu by som sa mal vrátiť aj ja.
Po kúskoch ho čítam už celé roky a nikdy som ich neprečítal celé.
Íliada je krutá (a práve toto nemusím), ale Odysseia je farebná a plná básnických obrazov.
A opismi krásnozložitá ako Bachove stavby.
Tak veru.
Dnes večer sa vrátim k Odysseii.

Tuším, k tomu miestu, ako Hermés priletí na ostrov odovzdať Diov príkaz na prepustenie Odyssea ...
Tak, tak ...

Marcel Koško

Marcel Koško

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pubertiak košický, ktorý v roku 1978 mal 18 a už mu to snáď ostalo. Živí sa počítačmi, myšlienkami a zvyškami optimizmu. Uvidíme dokedy ...(ps: prípadná pošta ma trafí na marcel.kosko na servri gmail.com) Zoznam autorových rubrík:  Dlhé riadkyKrátke riadky

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu